Liturgické čítania na 30. nedeľu v Cezročnom období:
Exodus 22, 20 – 26; Žalm 18, 2 – 4. 47. 51; Prvý list Solúnčanom 1, 5c – 10; Matúš 22, 34 – 40
Meditácia na text: Evanjelium podľa Matúša 22, 34 – 40
Keď sa farizeji dopočuli, že Ježiš umlčal saducejov, zišli sa a jeden z nich, učiteľ zákona, sa ho spýtal, aby ho pokúšal: „Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?“ On mu povedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci.“
Meditácia:
„Milovať budeš Pána… Milovať budeš svojho blížneho“ (Mt 22, 37. 39).
Aký náročný deň to musel byť! Ježiš už od samého začiatku musel čeliť skupinám náboženských vodcov, ktorí sa ho snažili podchytiť v reči. Prichádzali postupne: najprv to boli veľkňazi a zákonníci, za nimi skupina farizejov, po nich niekoľko saducejov a napokon ďalší farizeji. A Ježiš sa pri tom všetkom snažil kázať ľuďom, ktorí sa okolo neho zhromaždili – vrátane „slepých a chromých“ (porov. Mt 21, 14). Aká irónia! Ježiš stál zoči-voči zástupu hodnostárov, ktorí sa – namiesto toho, aby sa pýtali, ako by sa mohli lepšie postarať o ľudí okolo neho – snažili podchytiť ho v reči. Toto ich konanie odhalilo, akí boli slepí voči tomu, čo skutočne znamená milovať Boha (Ježiša) a blížneho (ľudí). Samozrejme, nemali by sme ich teraz odsúdiť ako zvlášť zlých či zblúdených ľudí. Každý z nás si predsa vie spomenúť na situácie, keď premeškal príležitosti na prejavenie lásky, hoci ich mal priamo pred očami. Ale prečo k tomu vôbec došlo? Jedným z dôvodov je, že máme možno príliš úzku definíciu Ježišovho prikázania lásky. Lásku k Bohu často zužujeme len na účasť na svätej omši alebo na dodržiavanie času vyhradeného na modlitbu – na jednotlivé chvíle, ktoré sú časovo ohraničené a nie sú príliš náročné. A pokiaľ ide o lásku k blížnemu, môžeme spadnúť do pasce, že si sami určujeme, kto je náš „blížny“. Možno je to náš manžel, ale nie kolega z práce, ktorý nám lezie na nervy. Možno je to naša sestra, ale nie svokra, ktorá nám neustále dáva nechcené rady. Ježiš prišiel odhaliť ľahostajnosť, ktorá je príčinou nášho zlyhania v láske. Lenže nezostal len pri tom. Zároveň ju prekonal tým, že sa za nás z lásky a úplne obetoval. Inšpirujme sa jeho príkladom a aj my sa úplne obetujme pre druhých.
„Pane Ježišu, nauč ma milovať všetkých mojich blížnych.“
Exodus 22, 20 – 26; Žalm 18, 2 – 4. 47. 51; Prvý list Solúnčanom 1, 5c – 10; Matúš 22, 34 – 40
Meditácia na text: Evanjelium podľa Matúša 22, 34 – 40
Keď sa farizeji dopočuli, že Ježiš umlčal saducejov, zišli sa a jeden z nich, učiteľ zákona, sa ho spýtal, aby ho pokúšal: „Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?“ On mu povedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci.“
Meditácia:
„Milovať budeš Pána… Milovať budeš svojho blížneho“ (Mt 22, 37. 39).
Aký náročný deň to musel byť! Ježiš už od samého začiatku musel čeliť skupinám náboženských vodcov, ktorí sa ho snažili podchytiť v reči. Prichádzali postupne: najprv to boli veľkňazi a zákonníci, za nimi skupina farizejov, po nich niekoľko saducejov a napokon ďalší farizeji. A Ježiš sa pri tom všetkom snažil kázať ľuďom, ktorí sa okolo neho zhromaždili – vrátane „slepých a chromých“ (porov. Mt 21, 14). Aká irónia! Ježiš stál zoči-voči zástupu hodnostárov, ktorí sa – namiesto toho, aby sa pýtali, ako by sa mohli lepšie postarať o ľudí okolo neho – snažili podchytiť ho v reči. Toto ich konanie odhalilo, akí boli slepí voči tomu, čo skutočne znamená milovať Boha (Ježiša) a blížneho (ľudí). Samozrejme, nemali by sme ich teraz odsúdiť ako zvlášť zlých či zblúdených ľudí. Každý z nás si predsa vie spomenúť na situácie, keď premeškal príležitosti na prejavenie lásky, hoci ich mal priamo pred očami. Ale prečo k tomu vôbec došlo? Jedným z dôvodov je, že máme možno príliš úzku definíciu Ježišovho prikázania lásky. Lásku k Bohu často zužujeme len na účasť na svätej omši alebo na dodržiavanie času vyhradeného na modlitbu – na jednotlivé chvíle, ktoré sú časovo ohraničené a nie sú príliš náročné. A pokiaľ ide o lásku k blížnemu, môžeme spadnúť do pasce, že si sami určujeme, kto je náš „blížny“. Možno je to náš manžel, ale nie kolega z práce, ktorý nám lezie na nervy. Možno je to naša sestra, ale nie svokra, ktorá nám neustále dáva nechcené rady. Ježiš prišiel odhaliť ľahostajnosť, ktorá je príčinou nášho zlyhania v láske. Lenže nezostal len pri tom. Zároveň ju prekonal tým, že sa za nás z lásky a úplne obetoval. Inšpirujme sa jeho príkladom a aj my sa úplne obetujme pre druhých.
„Pane Ježišu, nauč ma milovať všetkých mojich blížnych.“
