Liturgické čítania na slávnosť zoslania Ducha Svätého:
Skutky apoštolov 2, 1 – 11; Žalm 104, 1. 24. 29 – 31. 34; Prvý list Korinťanom 12, 3b – 7. 12 – 13 alebo List Rimanom 8, 8 – 17; Ján 20, 19 – 23 alebo Ján 14, 15 – 16. 23b – 26
Meditácia na text: Skutky apoštolov 2, 1 – 11
Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť. V Jeruzaleme boli Židia, nábožní ľudia zo všetkých národov, čo sú pod nebom. Keď sa teda strhol tento hukot, mnoho sa ich zbehlo a boli zmätení, lebo každý ich počul hovoriť svojím jazykom. I stŕpli a udivení vraveli: „Nie sú títo všetci, čo tu hovoria, Galilejčania? A ako to, že ich každý z nás počuje vo svojom vlastnom jazyku, v ktorom sme sa narodili? My, Parti, Médi, Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judey a Kappadócie, Pontu a Ázie, Frýgie a Pamfýlie, Egypta a líbyjských krajov okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania, Židia aj prozelyti, Kréťania i Arabi: počujeme ich vo svojich jazykoch hovoriť o veľkých Božích skutkoch.“
Meditácia:
„Všetkých naplnil Duch Svätý“ (Sk 2, 4).
Dnešné čítania na prvý pohľad stoja oproti sebe v ostrom kontraste. V prvom čítaní svätý Lukáš podáva dramatický opis dnešného sviatku Turíc: prudký vietor, tajomné ohnivé jazyky, prorocké vyhlásenia a obrovský zástup, ktorý visí na každom Petrovom slove. Svätý Ján však v evanjeliu vykresľuje pokojnejší a komornejší obraz. Ono opisuje, ako sa Ježiš na Veľkú noc zjavil apoštolom v súkromí, dýchol na nich svojho Ducha a poslal ich odpúšťať, tak ako predtým jeho poslal nebeský Otec. Prináša teda Duch veľké nadšenie a veľké gestá alebo tiché skutky milosrdenstva? Odpoveď znie: prináša jedno aj druhé. Nie je to buď-alebo; je to aj-aj. Keď Ježiš dýchol Ducha na apoštolov, odhalil im dôvod svojej smrti a zmŕtvychvstania: zadovážiť im odpustenie ich hriechov i hriechov celého sveta. A keď na nich Duch zostúpil na Turíce, naplnil ich mocou ohlasovať túto milosť i v ďalekých končinách sveta. Toto je kľúč k dnešnej slávnosti: potrebujeme zakúsiť aj milosrdenstvo, aj moc Ducha Svätého. Potrebujeme dôverne a osobne spoznať, aký je Boh milosrdný. Potrebujeme vedieť, že nič, ani ten najväčší hriech, nemôže premôcť lásku, ktorú k nám Boh prechováva. Ale potrebujeme tiež zažiť mocný príchod jeho Ducha, ktorý nás naplní dôverou v túto Božiu lásku. Táto láska nás potom bude hnať až na kraj sveta a dá nám silu podeliť sa o radostnú zvesť so všetkými ľuďmi, ktorých stretneme. Dnešný deň je ideálny na prosby o nové vyliatie Ducha. Popros Ducha, aby ti priniesol osobné stretnutie s Božím milosrdenstvom. A potom ho požiadaj, aby ti dal odvahu ohlasovať toto milosrdenstvo na celom svete.
„Duchu Svätý, príď! Naplň ma a daj mi silu konať!“
Skutky apoštolov 2, 1 – 11; Žalm 104, 1. 24. 29 – 31. 34; Prvý list Korinťanom 12, 3b – 7. 12 – 13 alebo List Rimanom 8, 8 – 17; Ján 20, 19 – 23 alebo Ján 14, 15 – 16. 23b – 26
Meditácia na text: Skutky apoštolov 2, 1 – 11
Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť. V Jeruzaleme boli Židia, nábožní ľudia zo všetkých národov, čo sú pod nebom. Keď sa teda strhol tento hukot, mnoho sa ich zbehlo a boli zmätení, lebo každý ich počul hovoriť svojím jazykom. I stŕpli a udivení vraveli: „Nie sú títo všetci, čo tu hovoria, Galilejčania? A ako to, že ich každý z nás počuje vo svojom vlastnom jazyku, v ktorom sme sa narodili? My, Parti, Médi, Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judey a Kappadócie, Pontu a Ázie, Frýgie a Pamfýlie, Egypta a líbyjských krajov okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania, Židia aj prozelyti, Kréťania i Arabi: počujeme ich vo svojich jazykoch hovoriť o veľkých Božích skutkoch.“
Meditácia:
„Všetkých naplnil Duch Svätý“ (Sk 2, 4).
Dnešné čítania na prvý pohľad stoja oproti sebe v ostrom kontraste. V prvom čítaní svätý Lukáš podáva dramatický opis dnešného sviatku Turíc: prudký vietor, tajomné ohnivé jazyky, prorocké vyhlásenia a obrovský zástup, ktorý visí na každom Petrovom slove. Svätý Ján však v evanjeliu vykresľuje pokojnejší a komornejší obraz. Ono opisuje, ako sa Ježiš na Veľkú noc zjavil apoštolom v súkromí, dýchol na nich svojho Ducha a poslal ich odpúšťať, tak ako predtým jeho poslal nebeský Otec. Prináša teda Duch veľké nadšenie a veľké gestá alebo tiché skutky milosrdenstva? Odpoveď znie: prináša jedno aj druhé. Nie je to buď-alebo; je to aj-aj. Keď Ježiš dýchol Ducha na apoštolov, odhalil im dôvod svojej smrti a zmŕtvychvstania: zadovážiť im odpustenie ich hriechov i hriechov celého sveta. A keď na nich Duch zostúpil na Turíce, naplnil ich mocou ohlasovať túto milosť i v ďalekých končinách sveta. Toto je kľúč k dnešnej slávnosti: potrebujeme zakúsiť aj milosrdenstvo, aj moc Ducha Svätého. Potrebujeme dôverne a osobne spoznať, aký je Boh milosrdný. Potrebujeme vedieť, že nič, ani ten najväčší hriech, nemôže premôcť lásku, ktorú k nám Boh prechováva. Ale potrebujeme tiež zažiť mocný príchod jeho Ducha, ktorý nás naplní dôverou v túto Božiu lásku. Táto láska nás potom bude hnať až na kraj sveta a dá nám silu podeliť sa o radostnú zvesť so všetkými ľuďmi, ktorých stretneme. Dnešný deň je ideálny na prosby o nové vyliatie Ducha. Popros Ducha, aby ti priniesol osobné stretnutie s Božím milosrdenstvom. A potom ho požiadaj, aby ti dal odvahu ohlasovať toto milosrdenstvo na celom svete.
„Duchu Svätý, príď! Naplň ma a daj mi silu konať!“
