Liturgické čítania na 4. nedeľu v Cezročnom období:
Sofoniáš 2, 3; 3, 12 – 13; Žalm 146, 6 – 10; Prvý list Korinťanom 1, 26 – 31; Matúš 5, 1 – 12a
Meditácia na text: Prvý list Korinťanom 1, 26 – 31
Len sa pozrite na svoje povolanie, bratia, že tu niet veľa múdrych podľa tela ani veľa mocných, ani veľa urodzených; ale čo je svetu bláznivé, to si vyvolil Boh, aby zahanbil múdrych, a čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných; čo je svetu neurodzené a čím pohŕda, to si vyvolil Boh, ba aj to, čoho niet, aby zmaril to, čo je, aby sa pred Bohom nik nevystatoval. Vy ste z neho v Kristovi Ježišovi, ktorý sa pre nás stal múdrosťou od Boha i spravodlivosťou, posvätením a vykúpením, aby, ako je napísané: „Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi.“
Meditácia:
„Čo je svetu neurodzené a čím pohŕda, to si vyvolil Boh“ (1 Kor 1, 28).
V dnešnom druhom čítaní sa svätý Pavol obracia na rozhádaných Korinťanov. Jedna skupina uprednostňovala apoštola Petra, iná Pavla a ďalšia zasa Apolla. Pavol ich za túto rivalitu karhá a pripomína im, že múdrosť, moc a svetské uznanie nemajú pred Pánom žiadnu hodnotu. Práve naopak: Boh si s radosťou vyberá „ponížených“ (1 Kor 1, 28). Niečo podobné hovorí Ježiš v dnešnom evanjeliu: „Blahoslavení chudobní v duchu“ (Mt 5, 3). Učeníkov tieto slová zrejme prekvapili, pretože sebavedomie, prestíž a bohatstvo sa zvyčajne považovali za znaky Božieho požehnania. Ježiš však všetko obracia naruby. Cestou k pravému požehnaniu je pokora. Keď sme chudobní v duchu, uznávame, že Boh je zdrojom všetkého, čo máme a čím sme. Všetko je jeho darom. Keď teda prichádzame pred Pána s prázdnymi rukami, môžeme mu dovoliť, aby nás naplnil svojimi darmi, svojou múdrosťou a milosťou. Prečo Ježiš povedal toto blahoslavenstvo? Iste aj preto, aby nás uchoval v pokore. Bez ohľadu na to, akí sme talentovaní, nemôžeme sa chváliť svojimi úspechmi ani si myslieť, že sme kvôli nim lepší ako iní. Veď nepoznáme Božie súdy. Po druhé, keď sme chudobní v duchu, sme požehnaní! Naše srdcia sú slobodnejšie a otvorenejšie vo vzťahu k Bohu. Veríme, že on naplní naše potreby, namiesto toho, aby sme sa snažili dokázať svoju hodnotu alebo sa spoliehali na svoje vlastné prostriedky. Sme spokojní s tým, kým sme a ako nás Boh stvoril. A naše životy sú plodnejšie, pretože sme dostatočne „pokorní“, aby sme ho prosili, aby nás viedol a žehnal naše úsilie. Dnes na svätej omši príď pred Pána chudobný v duchu a s vedomím, že Boh ťa miluje. Otvor mu srdce a dovoľ mu naplniť ho darmi, ktoré ti chce dať!
„Pane, ďakujem ti za to, že si si ma vyvolil a že ma dnes požehnávaš.“
Sofoniáš 2, 3; 3, 12 – 13; Žalm 146, 6 – 10; Prvý list Korinťanom 1, 26 – 31; Matúš 5, 1 – 12a
Meditácia na text: Prvý list Korinťanom 1, 26 – 31
Len sa pozrite na svoje povolanie, bratia, že tu niet veľa múdrych podľa tela ani veľa mocných, ani veľa urodzených; ale čo je svetu bláznivé, to si vyvolil Boh, aby zahanbil múdrych, a čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných; čo je svetu neurodzené a čím pohŕda, to si vyvolil Boh, ba aj to, čoho niet, aby zmaril to, čo je, aby sa pred Bohom nik nevystatoval. Vy ste z neho v Kristovi Ježišovi, ktorý sa pre nás stal múdrosťou od Boha i spravodlivosťou, posvätením a vykúpením, aby, ako je napísané: „Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi.“
Meditácia:
„Čo je svetu neurodzené a čím pohŕda, to si vyvolil Boh“ (1 Kor 1, 28).
V dnešnom druhom čítaní sa svätý Pavol obracia na rozhádaných Korinťanov. Jedna skupina uprednostňovala apoštola Petra, iná Pavla a ďalšia zasa Apolla. Pavol ich za túto rivalitu karhá a pripomína im, že múdrosť, moc a svetské uznanie nemajú pred Pánom žiadnu hodnotu. Práve naopak: Boh si s radosťou vyberá „ponížených“ (1 Kor 1, 28). Niečo podobné hovorí Ježiš v dnešnom evanjeliu: „Blahoslavení chudobní v duchu“ (Mt 5, 3). Učeníkov tieto slová zrejme prekvapili, pretože sebavedomie, prestíž a bohatstvo sa zvyčajne považovali za znaky Božieho požehnania. Ježiš však všetko obracia naruby. Cestou k pravému požehnaniu je pokora. Keď sme chudobní v duchu, uznávame, že Boh je zdrojom všetkého, čo máme a čím sme. Všetko je jeho darom. Keď teda prichádzame pred Pána s prázdnymi rukami, môžeme mu dovoliť, aby nás naplnil svojimi darmi, svojou múdrosťou a milosťou. Prečo Ježiš povedal toto blahoslavenstvo? Iste aj preto, aby nás uchoval v pokore. Bez ohľadu na to, akí sme talentovaní, nemôžeme sa chváliť svojimi úspechmi ani si myslieť, že sme kvôli nim lepší ako iní. Veď nepoznáme Božie súdy. Po druhé, keď sme chudobní v duchu, sme požehnaní! Naše srdcia sú slobodnejšie a otvorenejšie vo vzťahu k Bohu. Veríme, že on naplní naše potreby, namiesto toho, aby sme sa snažili dokázať svoju hodnotu alebo sa spoliehali na svoje vlastné prostriedky. Sme spokojní s tým, kým sme a ako nás Boh stvoril. A naše životy sú plodnejšie, pretože sme dostatočne „pokorní“, aby sme ho prosili, aby nás viedol a žehnal naše úsilie. Dnes na svätej omši príď pred Pána chudobný v duchu a s vedomím, že Boh ťa miluje. Otvor mu srdce a dovoľ mu naplniť ho darmi, ktoré ti chce dať!
„Pane, ďakujem ti za to, že si si ma vyvolil a že ma dnes požehnávaš.“
