Liturgické čítania na 3. nedeľu v Pôstnom období:
Exodus 17, 3 – 7; Žalm 95, 1 – 2. 6 – 9; List Rimanom 5, 1 – 2. 5 – 8; Ján 4, 5 – 42
Meditácia na text: Kniha Exodus 17, 3 – 7
Nebolo vody a smädný ľud reptal proti Mojžišovi: „Načo si nás len vyviedol z Egypta? Aby si nás, naše deti a náš dobytok umoril smädom?“ Mojžiš volal k Pánovi: „Čo si počnem s týmto ľudom? Málo chýba a ukameňuje ma.“ Pán povedal Mojžišovi: „Kráčaj pred ľudom, zober so sebou niekoľko starších z Izraela. Do ruky si vezmi palicu, ktorou si udieral rieku, a choď! Hľa, ja budem stáť pred tebou na skale Horebu; udrieš na skalu, vytryskne z nej voda a ľud sa napije.“ Mojžiš tak urobil pred očami starších Izraela a nazval to miesto Massa a Meríba pre hádku synov Izraela a preto, že pokúšali Pána, keď vraveli: „Je Pán medzi nami, alebo nie?“
Meditácia:
„Je teda Pán medzi nami, alebo nie?“ (Ex 17, 7).
Dnes máme už Tretiu pôstnu nedeľu a tvoje nadšenie pre modlitbu, pôst a almužnu už možno nie je také silné ako na Popolcovú stredu. Možno sú pôstne sebazaprenia náročnejšie, než si očakával, alebo necítiš, že by si bol bližšie k Bohu. Podobne ako Izraeliti v dnešnom prvom čítaní si aj ty možno kladieš otázku: „Je teda Pán medzi nami, alebo nie?“ (Ex 17, 7). Boh oslobodil Izraelitov z otroctva, no oni stále pochybovali, či sa o nich postará. Keď zakúšali smäd, ostávali netrpezliví a zatvrdzovali si srdcia napriek všetkému, čo pre nich už Pán urobil. Dokonca tvrdili, že egyptské otroctvo bolo lepšie ako sloboda na púšti! Naliehavo žiadali, aby im Pán ihneď uhasil smäd. A Boh vo svojom milosrdenstve vyhovel ich prosbe. Mojžiš udrel po skale a z tej vytryskla voda, aby napojila všetok ľud. V evanjeliu stretávame Samaritánku, ktorá tiež cíti hlboký smäd. Prišla si načerpať vodu, ale Ježiš pýtal vodu od nej samej. Ona preto rozmýšľa, kto je to. A Ježiš jej odpovedá: „Keby si… vedela, kto je ten, čo ti hovorí: ,Daj sa mi napiť,‘ ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu“ (Jn 4, 10). A aj keď stále nechápe, kto je Ježiš, srdce jej otvára vlastný smäd. „Daj mi takej vody,“ prosí ho, a Ježiš jej odkrýva, kým je (4, 15). Áno, on ponúka vodu večného života. Pozná jej minulosť, je prisľúbeným Mesiášom. Na rozdiel od srdca smädných a šomrajúcich Izraelitov jej srdce nie je zatvrdnuté – je poddajné, otvorené Božej prítomnosti. Ježiš jej potom vo svojej dobrote uhasí smäd; ona nato nechá svoj krčah pri studni a ide o ňom porozprávať všetkým obyvateľom mesta. Ježiš sa chce dať spoznať aj tebe – spoznávaš ho? Dnes sa ti na svätej omši bude prihovárať prostredníctvom Božieho slova; bude ťa pozývať, aby si si uhasil smäd a prijal ho v Eucharistii. On je prítomný v jednoduchých i hlbokých veciach, v neumytom riade aj v krásnom východe slnka. Otvor teda oči a „nezatvrdzuj si srdce“ (porov. Ž 95, 8). Pán je medzi nami!
„Som smädný, Pane! Obmäkči mi srdce a pomôž mi ťa dnes spoznať.“
Exodus 17, 3 – 7; Žalm 95, 1 – 2. 6 – 9; List Rimanom 5, 1 – 2. 5 – 8; Ján 4, 5 – 42
Meditácia na text: Kniha Exodus 17, 3 – 7
Nebolo vody a smädný ľud reptal proti Mojžišovi: „Načo si nás len vyviedol z Egypta? Aby si nás, naše deti a náš dobytok umoril smädom?“ Mojžiš volal k Pánovi: „Čo si počnem s týmto ľudom? Málo chýba a ukameňuje ma.“ Pán povedal Mojžišovi: „Kráčaj pred ľudom, zober so sebou niekoľko starších z Izraela. Do ruky si vezmi palicu, ktorou si udieral rieku, a choď! Hľa, ja budem stáť pred tebou na skale Horebu; udrieš na skalu, vytryskne z nej voda a ľud sa napije.“ Mojžiš tak urobil pred očami starších Izraela a nazval to miesto Massa a Meríba pre hádku synov Izraela a preto, že pokúšali Pána, keď vraveli: „Je Pán medzi nami, alebo nie?“
Meditácia:
„Je teda Pán medzi nami, alebo nie?“ (Ex 17, 7).
Dnes máme už Tretiu pôstnu nedeľu a tvoje nadšenie pre modlitbu, pôst a almužnu už možno nie je také silné ako na Popolcovú stredu. Možno sú pôstne sebazaprenia náročnejšie, než si očakával, alebo necítiš, že by si bol bližšie k Bohu. Podobne ako Izraeliti v dnešnom prvom čítaní si aj ty možno kladieš otázku: „Je teda Pán medzi nami, alebo nie?“ (Ex 17, 7). Boh oslobodil Izraelitov z otroctva, no oni stále pochybovali, či sa o nich postará. Keď zakúšali smäd, ostávali netrpezliví a zatvrdzovali si srdcia napriek všetkému, čo pre nich už Pán urobil. Dokonca tvrdili, že egyptské otroctvo bolo lepšie ako sloboda na púšti! Naliehavo žiadali, aby im Pán ihneď uhasil smäd. A Boh vo svojom milosrdenstve vyhovel ich prosbe. Mojžiš udrel po skale a z tej vytryskla voda, aby napojila všetok ľud. V evanjeliu stretávame Samaritánku, ktorá tiež cíti hlboký smäd. Prišla si načerpať vodu, ale Ježiš pýtal vodu od nej samej. Ona preto rozmýšľa, kto je to. A Ježiš jej odpovedá: „Keby si… vedela, kto je ten, čo ti hovorí: ,Daj sa mi napiť,‘ ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu“ (Jn 4, 10). A aj keď stále nechápe, kto je Ježiš, srdce jej otvára vlastný smäd. „Daj mi takej vody,“ prosí ho, a Ježiš jej odkrýva, kým je (4, 15). Áno, on ponúka vodu večného života. Pozná jej minulosť, je prisľúbeným Mesiášom. Na rozdiel od srdca smädných a šomrajúcich Izraelitov jej srdce nie je zatvrdnuté – je poddajné, otvorené Božej prítomnosti. Ježiš jej potom vo svojej dobrote uhasí smäd; ona nato nechá svoj krčah pri studni a ide o ňom porozprávať všetkým obyvateľom mesta. Ježiš sa chce dať spoznať aj tebe – spoznávaš ho? Dnes sa ti na svätej omši bude prihovárať prostredníctvom Božieho slova; bude ťa pozývať, aby si si uhasil smäd a prijal ho v Eucharistii. On je prítomný v jednoduchých i hlbokých veciach, v neumytom riade aj v krásnom východe slnka. Otvor teda oči a „nezatvrdzuj si srdce“ (porov. Ž 95, 8). Pán je medzi nami!
„Som smädný, Pane! Obmäkči mi srdce a pomôž mi ťa dnes spoznať.“
